Keď sused v byte nekúri

Už roky to pozorujeme a z praxe vieme potvrdiť, že jedným z hlavných dôvodov sváru v bytových domoch je kúrenie. Problémom nie sú len zvyšujúce sa náklady na kúrenie, zmeny v rozpočítaní nákladov, ktoré nám v posledných rokoch legislatíva priniesla ale aj dlhodobo vypnuté radiátory v bytoch niektorých vlastníkov. 

Na sústavne vypnuté radiátory v byte doplácajú vlastníci iných bytov a to nielen zvýšenými nákladmi, ktoré vlastníkov hnevajú ale ozajstný veľká problém nastáva, ak je ochladzovanie natoľko rozsiahle, že v susedných bytoch dochádza k negatívnej  zmene vnútorného prostredia, čo má za následok vznik plesní. Takto vzniknuté plesne je veľmi náročné odstrániť. Poškodený vlastník niekedy môže robiť kroky na odstránenie plesní, ale hlavným dôvodom je správanie sa suseda, ktoré je odstrániť najťažšie. 

Boli by sme veľmi radi, ak by sme na otázku či je možné jednoducho prinútiť suseda kúriť vedeli odpovedať ÁNO. Žiaľ nie je to také jednoduché. 

Vo vykurovacej sezóne sa obyvatelia bytov, ktoré sú vykurované centrálne, často dopúšťajú dvoch extrémov. Niektorí ľudia svoje domácnosti prekurujú na 25 a viac stupňov. Opačný extrém je úplné vypínanie radiátorov na dlhší čas alebo úplne. Ani jedno nie je správne. Dôležitým faktorom je, že bytové domy hospodária s teplom spoločne. Teplárne nevykurujú byty jednotlivo – teplo prichádza do domu ako celku a tam sa rozdeľuje.

Vlastníci by si mali uvedomiť, že teplo sa "nezdržiava" na "mieste určenia", ale prestupuje cez steny, stropy a podlahy medzi miestnosťami, ktoré susedia. Zo zateplených budov, v ktorých boli vymenené aj okná, von uniká len minimálne. S touto stratou tak dnes už vlastníci bytov nemusia počítať v takej miere ako v minulosti.

Tak ako v rámci bytového domu putuje teplo, prestupuje aj chlad z bytov, ktoré nie sú vykurované, či už z dôvodu, že sú neobývané alebo z dôvodu, že vlastníci nekúria z dôvodu šetrenia alebo len že nepotrebujú v byte vyššiu teplotu. Je  úplne v poriadku, že každý človek resp. domácnosť má iný teplotný štandard. V prípade bytového domu si je ale potrebné uvedomiť, že ide o spoločné bývanie a naše správanie sa v mnohom ovplyvňuje iných susedov, inak to nie je ani pri kúrení.  

Väčším strašiakom ako zvýšené náklady sú plesne v byte 

To, že musí vlastník bytu, ktorý susedí s bytom, v ktorom sa nekúri, prikurovať viac je nepopierateľné. Zo skúsenosti vieme posúdiť, že aj napriek zvýšenému kúreniu  je v prípade ochladzovania od spodného suseda podlaha bytu značne chladná. Najväčším problémom, ktorý nie je len finančný ale aj estetický no najmä zdravie poškodzujúci je vznik plesní a následný problém sa ich zbaviť. 

Nevyhnutné je v tomto prípade kontaktovať suseda, ideálne ešte skôr ako dôjde k vzniku plesní. Vlastníkovi je potrebné vedieť vysvetliť prechody tepla, chladu, rozúčtovanie nákladov tepla v dome a tiež, že jeho správanie sa v byte môže mať príčinnú súvislosť so vznikom plesní v inom byte, čo spôsobuje škodu na jeho súkromnom vlastníctve. Pri vysvetlení vám určite vie pomôcť aj správca. 

Vlastník bytu má povinnosť zabezpečiť aspoň temperovanie (vykurovanie na minimálnu úroveň) bytu, aby sa predišlo poškodeniu spoločných častí domu, vzniku plesní či ohrozeniu susedov.  Niekedy je potrebné viac ako temperovať. Prílišné ochladenie bytu v bytovom dome môže viesť k technickým poruchám (napr. premŕzanie, zatekanie) a je v rozpore s povinnosťou užívať byt tak, aby sa nerušili ostatní obyvatelia. Hoci presná minimálna teplota nie je v zákone definovaná, byty by mali udržiavať tepelnú stabilitu miestností. 

Kľúčovými dôvodmi  povinnosti temperovania sú : 

• Zabránenie škodám. Temperovanie je nutné na ochranu konštrukcie budovy pred vlhkosťou a plesňami, ktoré vznikajú pri veľkom rozdiele teplôt medzi susediacimi bytmi.

• Energetická efektívnosť.  Úplné vypnutie kúrenia (aj v neobývanom byte) núti susedov kúriť viac, čo zvyšuje ich náklady. 

• Právna zodpovednosť. Vlastník bytu zodpovedá za škody spôsobené nedostatočným kúrením, napríklad ak vznikne pleseň v susedovom byte alebo v spoločných priestoroch.

Prehľad odporúčaných teplôt podľa miestností: 

V zmysle § 2 ods. 11 Vyhlášky č. 259/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia : „Na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nesmú byť viditeľné stopy po plesni, po zatečení a ani po kondenzácii vodnej pary. Po zistení takéhoto nedostatku sa musí zabezpečiť jeho odstránenie vhodnou úpravou nevyhovujúcich stavebných konštrukcií alebo úpravou vetrania a vykurovania v postihnutej oblasti.“

Šetrenie dnes už nie je ozaj šetrením, skôr môžeme spôsobiť škodu. 

Mnohí vlastníci si ešte stále mylne myslia, že keď úplne zatvoria radiátory vo svojom byte, nebudú platiť za teplo na vykurovanie nič. Aj keď sú radiátory v byte vypnuté a merače budú ukazovať nulu, do bytu vlastníka prúdi teplo z okolitých bytov, ktoré daný byt prakticky z časti vykurujú, resp. udržiavajú primeranú teplotu, ale na úkor svojho tepla. A práve toto teplo musí zaplatiť aj byt, ktorý má po ukončení roka na meračoch nulu. 

Aby boli náklady na teplo rozpočítané pre majiteľov jednotlivých bytov v bytovom dome čo najspravodlivejšie, prepočítavajú sa podľa dohodnutého pomeru základnej a spotrebnej zložky.

Základná zložka tepla sa odvíja od rozlohy bytu, a teda ide o časť nákladov za teplo, ktoré vlastník bytu zaplatí, či na meračoch bude mať v byte nulu alebo nejakú „maximálnu spotrebu“. Spotrebná zložka tepla sa odvíja už od reálnych spotrieb vlastníka nameranej na meračoch v byte. 

Pri argumentácii prečo nie jej nekúrenie v byte pre daného vlastníka efektívne sa opierame o vyhlášku č. 503/2022 Z. z. o rozpočítavaní. 

Vyhláška odporúčame nastaviť pomer základnej a spotrebnej zložky 60 % ku 40 %, pričom vlastníkom v dome dáva možnosť rozhodnúť o jej zmene. Zmena je však limitovaná vyhláškou a základná zložka nesmie byť nižšia ako 30 %, čo zabezpečuje, že aj vlastníci, ktorí v bytoch nekúria, no užívajú teplo od iných si musia zo svoj minimálny štandard zaplatiť. 

Aby sme prinútili vlastníka začať aspoň trošku kúriť veru nemáme, veríme však že správnym vysvetľovaní a edukáciou uspejete aspoň nejakého percenta z nich. 

Krajným no niekedy možno nevyhnutným riešením pokiaľ vzniká na iných bytoch reálne škoda je domáhať sa napríklad súdneho rozhodnutia voči danému vlastníkovi, pričom je však potrebné vedieť preukázať príčinnú súvislosť medzi vypnutými radiátormi suseda a našimi plesňami v byte.